Tuto temu zriadujem lebo je mojmu srdcu blizka a dufam ze takto inspirujem aj niektorych z vas k zalozeniu si miniakvaria.

Takze nieco o miniakvariach kedze tato tema ma pojednavat o nich.

Za miniakvarium sa povazuje akvarium od 1 do 60L (niektori mozu uvadzat vyssie i nizsie hodnoty, ale podla mna i 60l je viac ako dost a mozno by som ho uz skor radila medzi male akvaria a nie miniakvaria)

Dobre si premyslite co chcete zalozit v minicku, pretoze od toho bude zavisiet aj jeho velkost. Nastudovanie si ktore rastliny su dostatocne vhodne do vasho akvaria- v 1. rade velkost, moze niekedy zabrat pomerne vela casu. Tak isto moze zabrat vela casu zohnat ich. Moze te ale rastlinky dokupovat postupne podla toho kedy na ktoru natrafite. U ryb je to trosku inak. Samozrejme i tu na velkosti zalezi. 2-4 cm rybky su vhodne do minicka najlepsie. Ich pocet samozrejme je uz obmedzeny. Odporucam tak od 3 do 5 rybiek pokial budete volit male litraze. Odporuca sa v roznej literature 1cm ryby na liter ale samozrejme ani toto nie je striktne. Zavisi od druhu ryby, od vnutrodruhovej znasanlivosti v malom priestore, od toho ci su to hufove ryby (hufove ryby v malych skupinach mozu byt znacne plache) a moze to kludne zavisiet od individualnej povahy danej ryby (tato skutocnost ale vyjde zvycajne najavo az ked ju mate doma )

Miniakvarium - Krevetkarium


Do najmensich miniakvarii su mimoriadne vhodne krevetky rodu Caridina, Neocaridina, Halocaridina. Vela z nich dorasta len do dlzky 1-3 cm. Napr Halocaridina rubra je trpaslicia krevetka max. rozmerov do 1-1,5 cm. Ale samozrejme do miniakvarii su vhodne i vacsie druhy. Pozor na druhy celade Atyidae. Tam krevetky mozu dorast az do 15 cm.

V krevetkariach treba dbat i na prikrytie akvaria, pretoze krevetky vam mozu utiect po rastline, filtry ci hadicke. Su male takze treba dobre zamedzit kazdemu sebemensiemu otvoru.
Snaha o utek moze znacit i zlu kvalitu vody, ktora je vhodna pre krevetky. Pricinou mozu byt i spoluchovane rybky, alebo nedostatok kyslika vo vode.. Viem vsak aj o ludoch ktori krevetkaria prikryte nemaju a ziadny pokus o utek nezaznamenali.

Taktiez je vhodne krevetky chovat v skupinach kedze to nie su samotarske druhy. A nezanedbat dostatocne mnozstvo ukrytov. Hlavne ak ich chovate spolu s inymi rybami. Ale i bez ryb, je to dolezite. U kazdeho zivocicha totizto pretrvavaju instinkty pevne zakorenene v genoch a nevymiznu ani po mnohe generacie chovane v zajati. Napr, krevetky pri vymene panciera sa rady schovavaju, pretoze v tom obdobi su nanajvis zranitelne.
Pancier krevetiek obsahuje mnozstvo vapnika, ktory je pre krevetky nepostradatelny (cerpaju ho priamo z vody – takze pozor, treba dbat nato aby bol vo vode stale zastupeny v urcitom mnozstve – zavisi od poctua druhu krevetiek)
Po zvleceni sa, pancier skonzumuju, a tym si doplnia vapnik, ktorý im posluzi k vybudovaniu si noveho.

V krevetkariu odporucam neodstranovat riasi (ak nedojde k masivnemu premnozeniu), pretoze vacsina krevetiek sa nimi zivy. Preto je dolezite si o vami chovanom druhu co najviac prestudovat, aby ste mu vytvorili co najvhodnejsie podmienky.

Niektore druhy krevetiek pochadzaju z brakickych oblasti. Vtedy je vhodne pridat do miniakvaria nejodidovanu morsku sol. Hovori sa ze 1 -2 polievkove lyzice na 40 litrov, ale tento udaj moze byt zavadzajuci a moze skor uskodit ako pomoct. Idealne je pridavat sol potroske, aby si krevetky na nu mohli postupne zvykat. Tak isto vtedy treba dbat na rastlinnu paletu ktoru v krevetkariu pestujete, lebo nie vsetky rastliny dokazu sol vo vode znasat. Tak isto pre mnoho ryb moze byt sol skor drazdiva ako vhodna. Odporucaju sa vtedy zivorodky. Vela zivorodiek zije prave v brakickej oblasti (kde sa miesa slana so sladkou vodou)
Tak isto vodne makkyse ako su napriklad kotulky, nemaju radi vacsi prisun soli. Ich makke casti tela znacne poskodzuje – vyziera, vysusuje a moze dojst pri zvysenej hladiny soli k hromadnemu uhynu.

Samozrejme docielenim brakickych podmienok na druhej strane mozete niektore krevetky z tejto oblasti podporit v rozmnozeni, ale inak by im sladka voda bez pridavania soli nemala branit v normalnom zivote.

Rozmnozovanie moze byt komplikovane. Vela druhov kreviet sa rozmnozuje v morskej vode. Preto v takomto pripade treba mat pripravenu nadrzku s morskou vodou

Dalej je nutne zabezpecit v minicku dostatocne prekyslicenu vodu (vela druhov je na hladinu kyslika v akvariu citlivych)

Teplota vody minicka moze byt znacny problem. Ale opat to zavisi od druhu. Problem teploty a minicka je ten ze malo vody sa velmi rychlo ochladzuje i otepluje. Niektore druhy kreviet neznesu prilis vysoke teploty. Napr. Pre druh Caridina Multidentata moze byt stupnutie nad 29 °C kriticke, pretoze obsah kyslika vo vode nutne suvisi i s teplotou vody. Preto ak sa vam nedari znizit teplotu, treba zabezpecit vyssi prisun kyslika (cim vyssia teplota vody tym menej kyslika).
Ochladzovanie ladom v minicku neodporucam. Organizmy v nom chovane by mohli dostat teplotny sok, alebo zapal ziabrovych oblukov a uhynut. (Vseobecne lad neodporucam davat do ziadneho akvaria roznej velkosti a radsej sa snazit v danej izbe udrziavat vhodnu teplotu.)

Rastlinky v miniakvariu


Neuvadzam tu vsetky rastlinky vhodne do akvaria. Ale len malo prikladov rastlin do nich vhodnych, aby sa clovek mohol inspirovat. Niektore z informacii som cerpala z rybycky.net

Intenzita osvetlenia sa pri nich pohybuje od 0,3 cez 0,5 do 0,75 W/liter. Od toho sa odvija i slovo nenarocna, stredne narocna a narocna. 0,5 W/l povazujem za klasiku a tak casto krat to oznacujem ako nenarocna. Anubiasi napriklad su z tych ktorym staci 0,3 W/l.


Anubias barteri coffeefolia – nizka rastlina, nenarocna na osvetlenie a teplotu. Vhodne pestovat prichytenu na dekoraciu. pH pod 7

Anubias barteri var. nana – nizky druh Anubiasu, nenarocny na pH a svetlo. Teplotu v annoakvariu moze mat do 30 °C. Vhodne prichytit na dekoraciu.

Anubias barteri var. Nana petite – plati pre nu to iste co pre predchadzajuci druh, len pH skor pod 7.


Cladophora aegagropila Rabenhorst – vyzera ako riasova gula ktora moze byt kdekolvek ale i prichytena na dekoraciu. Naroky 0,5 W/l, nenarocna na teplotu – dokaze zniest extremne nizke teploty v akvariu. Nenarocna i na pH.


Cryptocoryne x willisii – nenarocna na svetlo. Nizky vzrast a tvory huste trsy. pH pod 7 a teplota do 25°C

Cryptocoryne parva – nizka rastlinka nenarocna na teplotu a pH, narocna vsak na svetlo – potrebuje ho viac.

Drepanocladus aduncus – nenarocna na teplotu a pH. Vyskovo nizka a je vhodne ju prichytit na dekoraciu.

Echinodorus Kleine – Bar – je to stredne narocna rastlinka, ktora dorasta asi do 20-25 cm, pH nizsie nez 7, teplota do 28 °C

Echinodorus Kuznecowa – velkost do 20 cm, naroky rovnake ako u predchadzajuceho druhu.

Echinodorus mercedes – plati to iste co u predchadzajuceho druhu

Echinodorus rosamunde – 10-15 cm, naroky rovnake ako u predchadzajucich druhov.

Echinodorus augustifolius – jeho vyska moze byt znacne variabilna ale moze dorast do celkom velkych vysok, v malom akvariu sa vsak vie udrzat na malej vyske a skor zatravnovat dno (podoba sa na valisneriu). Odporuca sa ho dat do zadnej casti nadrze. Na teplotu nie je nijak zvlast citlivy. Inak naroky ako u predchadzajucich druhov.

Echinodorus isthmicus – nizka, stredne narocna rastlinka s podmienkami ako u Echinodorus Kleine – Bar

Echinodorus tenellus – mimoriadne vhodny do minicok pre svoju malu vysku. Inak podmienky ako u predchadzajuceho druhu.

Eleocharis parvula – nizka travnata rastlinka. pH pod 7, teplota do 25 °C. Na svetlo narocnejsia. Vytvara husty porast.

Fissidens fontatus Steudel – prichytena na dekoraciu. Je malych rozmerov, ma radsej teplejsie vody a pH pod 7, na svetlo je stredne narocna.

Hygrophila rubella – stredne narocna rastlinka s intenzitou svetla 0,5W / liter. Ma vsak radsej menej teple vody pod 25 °C dorasta oko 10-25 cm (moze i viac) a preto je dobra do zadnej casti mininadrze. Ma radsej pH vody pod 7.

Hygrophila corymbosa minima – je narocna rastlinka, ktora znasa vyssie teploty ovela lepie ako jej pribuzna Hygrophila rubella. Taktiez je i o polovicu nizsia. Naroky na pH ma vsak rovnake.

Glossostigma elatinoides – nizka, teplota okolo tych +-24 °C, pH pod 7, narocna na svetlo.

Lilaeopsis brasiliensis – Vytvara nizky porast, teplota okolo 25°C pripadne nizsia., Na svetlo narocnejsia nez predchadzajuce druhy.

Micranthemum callitrichoides – nizucka rastlinka vie vytvorit krasny kobercek, svetlo 0,5 W/l, na teplotu nenarocna. pH kysle.

Micranthemum umbrosum – narocna na svetlo, teplota do tych 26 °C, zasadite pH, inak nizka.

Microsorium pteropus Windelov – je vhodna do zadnej a strednej zony miniakvarii. Nenarocna na osvetlenie a teplotu. pH kysle. Je volne plavajuca.

Monosolenium tenerum – nizsia rastlinka, nenarocna na teplotu a osvetlenie, pH kysle. Vhodne prichytit na dekoracie.

Pogostemon helferi – Nenarocna na teplotu, svetlo tych 0,5 W/l a pH kysle. Vytvara nizke trsy.

Riccardia chamedryfolia – vytvara nizky porast a prichycuje sa na dekoracie. Ma vsak rada chladnejsie vody idealne okolo 20 °C.

Riccia fluitans – ma radsej teplejsiu vodu, nenarocna na pH a osvetlenie. Je nizkeho vzrastu. Moze byt prichytena na dekoraciu alebo volne plavat vo vode.

Sagittaria pusilla – taktiez rastlinka vhodna do nanoakvarii. Teplotu vody vsak je vhodne drzat len do 25 °C, pH kyslejsie.

Sagittaria subulata – plati to iste ako u predchadzajuceho druhu Sagittarie.

Salvinia auriculata – volne plavajuca rastlinka na hladine, 0,5 W/l osvetlenie a pH kysle. Teplotu nemusi dobre znasat prilis vysoku.

Taxiphuyllum alternans – nizka rastlinka ktora sa prichytava na dekoracie, nenarocna na teplotu a osvetlenie a ma rada pH kysle.

Utricularia graminifolia – nizka vytvara bohate trsy. Je vsak narocna na osvetlenie. Nenarocna vsak na teplotu a pH ma radsej kysle.

Vesicularia montagnei – nenarocna rastlinka na osvetlenie i teplotu. pH kysle. Inak je to machovita rastlinka.