Známa akvarijná rybka gupka ukázala, že síce ekológia utvára evolúciu, no býva to aj naopak. Vzťah ekológie a evolúcie je recipročný. V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to prebežne online oznámil jedenásťčlenný tím
Davida Reznicka z Kalifornskej univerzity v Riverside a
Josepha Travisa z Floridskej štátnej univerzity v Tallahassee.
Títo vedci navrhli experiment s gupkami, keď využili umelé potoky s vodou z tých istých prameňov, ktoré napájali prírodné, kde tieto rybky žili. Voda obsahovala rovnaké "menu" hmyzích lariev ako v potočných biotopoch na karibskom ostrove Trinidad.
Gupky sú tropické sladkovodné rybky z rodu Poecilia, na Slovensku je z nich najznámejšia gupka mriežkovaná (
Poecilia reticulata). Cieľom bolo zistiť, či geneticky odlišné gupky z horného a dolného toku aj odlišne vplývajú na procesy v ekosystéme. Na hornom toku sa gupky stretávajú s menším počtom predátorov, no na druhej strane tam nájdu menej potravy a preto pomaly narastú na väčšie rozmery, reprodukujú sa neskôr a menej a hynú staršie. Na dolnom toku je naopak veľa predátorov, no gupky tam majú aj veľa potravy, rastú rýchlo, hoci zostávajú menšie, reprodukujú sa rýchlo a hynú mladšie.
Skorší výskum ukázal, že "typ" gupiek z dolného toku sa dokáže rýchlo vyvinúť na "typ" gupiek z horného toku. Experiment teraz odhalil výrazné rozdiely medzi vplyvmi každého z týchto "typov" na kolobehy živín a celkovú produktivitu potočných ekosystémov. Gupky z dolného toku napríklad konzumujú viac hmyzích lariev a menej rastlinného materiálu a preto v exkrementoch vylučujú viac dusíka a menej fosforu. Kombinácia uprednostňovania odlišnej potravy a odlišného zloženia exkrementov, de facto hnojenia, zmenila rýchlosti rastu rias, rozkladu organického odpadu (gupky konzumujú predmetné drobné živočíchy) a celkovej spotreby kyslíka v ekosystéme. "V rámci iba štyroch týždňov posunuli tieto dva typy gupiek parametre umelých potokov veľmi odlišnými smermi," povedal
Joseph Travis. Tieto rýchle zmeny naznačujú, že evolučná zmena povedie k výrazným ekosystémovým zmenám aj v rozsiahlejšom experimente, ktorý vedci pripravujú – nasadiť gupky z dolných tokov do biotopov horných tokov.
Lepšie poznať spätnú väzbu evolúcia-ekológia a prekvapivo rýchlu možnú zmenu ekosystému druhom, ktorý ho obýva, má podľa Josepha Travisa zásadný význam, lebo veľa živočíchov a rastlín sa dnes vyvíja v priamej reakcii na ľuďmi spôsobené ekosystémové zmeny. "Evolúcia môže byť veľmi rýchla. Keď náš tím začal tento projekt, už sme vedeli, že gupky z dolného toku skôr dospievajú, mávajú viac a menších mláďat, ich samce sú menej farbisté, bývajú viac mäsožravé a menej bylinožravé ako gupky z horného toku.
David Reznick, vedúci tímu, v minulosti preukázal, že ak nasadíte gupky z dolného toku na horný tok, kde nie sú nijaké, potomkovia zakladateľov týchto nových populácií sa už po niekoľkých desiatkach generácií vyvinú do podoby gupiek z horného toku," vysvetlil
Joseph Travis.
"Teraz je jasné, že evolučné účinky a ekologické účinky sa môžu odvíjať v porovnateľných časových meradlách," konštatoval na záver.
Články 
